Rozhovor s Katarínou Balážikovou a Matějem Sumcem


Lenka Hámošová


Lenka Hámošová
Počas online festivalu Uroboros: Designing in Troubling Times, ktorého ste sa zúčastnili ako organizátori workshopu zameraného na kritickú prax v dizajne, viackrát zaznel fakt, že kritický dizajn v strednej Európe nemá tradíciu a prakticky neexistuje. Pre viacerých zahraničných účastníkov workshopov bol tento fakt celkom zarážujúci, pre niektorých možno až ťažko uveritelný. Téme absencie kritického dizajnu na Slovensku a Česku sa venujete už zopár rokov: založili ste online participatívny blogzin Critical Daily, ty Kataríno vedieš na Katedre vizuálnej komunikácie na VŠVU předmět Kritika – kritická prax v grafickom dizajne a sama iniciuješ kritické projekty a spolupráce so slovenskými dizajnérmi v rámci o. z. Open Design Studio. Aké sú podla vás dovody, prečo u nás nemá kritický dizajn príliš odozvu?

Katarína Balážiková
U nás nie je vybudované teoretické zázemie v dizajne. V skúmaní dizajnu sme na bode nula, keď ešte len začíname skúmať vlastnú históriu. Nemáme vela vlastných teoretikov dizajnu – a už vobec nehovorím o tom, že by sme riešili témy ako design studies, čo je špeciálna oblasť teórie dizajnu, ktorá sa zaoberá interdisciplinaritou a presahmi medzi dizajnom a inými odbormi. Až relatívne nedávno vzniklo Slovenské múzeum dizajnu, čo je ďalší dovod, prečo sme toto zázemie nikdy nemali – nemali sme inštitúciu, ktorá by sa dizajnu systematicky venovala.
Slovenské centrum dizajnu sice funguje už dlhšie, ale zaoberalo sa skor mapovaním komerčnejšieho trhu v produktovom, textilnom aj grafickom dizajne, a nezaoberalo sa príliš výskumom a teóriou. O tom svedčia aj staršie čísla časopisu Designum, ktorý vychádza síce už dlho, ale v minulosti ani dnes sa nezameriaval príliš na výskum, presahy dizajnu a kritickú reflexiu.
Na školách sa teória dizajnu naučí, teda neviem, či sa medzičasom niečo zmenilo, ale vidím to na svojich študentoch, ktorí netušia, čo sú to design studies, drvivá vačšina nepozná ména teoretikov ako Rick Poynor či Steven Heller. Na VŠVU, pokial viem, do dnešného dňa neexistuje poriadna knižnica s knihami z oblasti teórie dizajnu.
Dalším z dovodov je stále silná modernistická tradícia, ktorá prezentuje dizajn ako remeslo. U ludí, aj profesionálov a teoretikov umenia, preterváva predstava, že dizajnér má byť neutrálny, má sa snažiť len čisto a jasne sprostredkovať informáciu. Historicky sa totiž neočakávalo, že by mal alebo mohol dokonca zasahovať do obsahov, alebo ich sám vytvárať. Na Vysokej škole výtvarných umení na Katedre vizuálnej komunikácie už nejaké presahy s architektúrou, priestorom, novými technológiami možno pozorovať, ale stále sa nehovorí o tom, prečo nemá význam v dnešnej mediálnej spoločnosti už vnímať dizajn oddelene od obsahov, že dizajn nie je len remeslo. Súvisí to s mediálnou spoločnosťou, v ktorej žijeme, ktorá vplývá na vytváranie úplne novej definície grafického dizajnu. Ak sa vo výuke dizajnu prezentuje nejaký výskum, tak je veľmi prakticky orientovaný, zameraný na prieskum trhu a zisťovanie, aký nový produkt trh potrebuje. Tým sa utvrdzuje vnímanie dizajnu ako problem solving disciplíny.

Matěj Sumec
Nejspíš se k tomu ještě dostaneme, ale role designéra je zkrátka definována z velké části jím samotným.

KB
Áno, kritická prax a speculative design je činosť, ktorá je založená na vačšej autonómnosti dizajnéra. Bohužial, u nás sa dizajnér, ktorý reflektuje nejaké spoločenské témy, považuje skor za vizuálneho umelca, a takáto činnosť nie je príliš pochopená ako súčasť dizajnérskej profesie. Nevníma sa kontext mediálnej spoločnosti, že dizajn je sám o sebe už tou správou/informáciou, a preto ho od obsahu nemožno tak striktne oddeliť. Ja som sa stretla počas mojho výskumu s analģiou, ktorá to presne popisuje a argumentuje: medium is the message – design is a medium – design is a message. Dizajnéri dnes vo svete bežne vychádzajú z mediálnych a design studies a zahrňajú kritickú prax ako súčasť svojej profesie. Takýmto príkladom je napríklad Matěj, nebo bývalá vedúca katedry dizajnu na známej škole Sanberg Institute v Holandsku Annelys de Vet, ktorej agendou sa stal práve kritický dizajn.

MS
Myslím si, že zde Katarína nastínila obecný rámec, který se dá opravdu stáhnout na současnou situaci okolo kritických praxí designu ať už na Slovensku, nebo v Čechách. Dovolím si ale z vlastní perspektivy podotknout, že příklady jedinců, nebo již zmíněných vysokých škol a studií, zabývajících se postupným přechodem a objevováním nových tendencí v designu nebo vizuální komunikaci přibývá. Byl bych rád, kdyby na tento jev měly vliv i aktivity spojené s Critical Daily, festivalem Uroboros a dalšími iniciativami, které v současnosti začínají fungovat.Důležitá mi přijde rovina posunu pravomocí designéra, jeho role by se měla začít měnit, nelze nereagovat na změnu, kterou můžeme pociťovat ve světě okolo nás.

LH
Može sa dizajnér posunúť z pozície riešiteľa problémov na toho, kto problémy sám hľadá a definuje?

MS
Přesně o tom mluvím, dnes jsou hranice nastaveny pro velké proměny, předefinování rolí vidíme ve všech sférách společnosti a umění a design konkrétně by neměly být pozadu.

KB
Má to potenciál, určite. Dizajnéri, ktorí sa venujú kritickej praxi, už neriešia len problém, ale problém sami aktívne hľadajú. To je prapodstata kritickej praxe. Dávaš otázky, no nesnažíš sa za každú cenu na ne primárne odpovedať. Kritická prax je totiž o tom, že vyvoláva diskusiu – je to jedna z jej základných funkcií. Nemusí niečo prioritne chcieť vyriešiť, ale skor zvýšiť povedomie o nejaké téme, zmeniť myslenie a prípadne donútiť luďí ku konkrétnym činom.

LH
Prečo kritický dizajn príliš nerezonuje v našej dizajnérskej obci?


KB
Súvisí to s už spomenutou predstavou, že dizajnér, ktorý sa venuje kritickej praxi, tvorí už v polohe voľného umenia a do dizajnérskej profesie to už neptarí. Na druhej strane, naše galérie zase príliš nechápu, že dizajnér može byť dnes aj kurátorom. Tiež nerátajú s kritickými dizajn projektami vo svojich programoch. V našich galériách chybajú výzvy pre grafických dizajnérov, ktoré by podnietili vytváranie vlastných kritických konceptov. Neoslovujú nás s tým, že by sme mali vytvoriť výstavu k nejakej vlastnej téme. Skor nás využívajú iba na vyriešenie dizajnu výstavy, na ktorej sa umenie alebo dizajn prezentuje, ale ktorú kurátorsky zastrešil niekto iný.
Pritom v Holandsku dizajnérske štúdiá ako De Designpolitie či Catalogtree bývajú oslovované firmami a inštitúciami právě pre ich výskumnú agendu a úmysel podieľať sa na obsahu. U nás sa dizajnér prizýva vačšinou v poslednej fáze, keď už je vytvorený obsahový koncept, a nie je už priestor na zasahovanie do komunikovaného obsahu. Dostaneme konkrétne podklady a s nimi máme pracovať, vačšinou klientov nezajujíma náš feedback alebo nevidia význam v našej konkrétnejšej participácii na obsahu. A to je škoda, dizajnéri sú totiž celkom inteligentné tvory a často možu poskytnúť okrem formálne inovativnych a praktických riešení aj svoj vlastný názor, ktorý može klientom komunikovaný obsah skutočně obohatiť.


MS
V tomto tématu budu možná mírně optimističtější než Katarína, vše souvisí s rozdělením rolí, které některým umělcům, pracujícím na poli designu, přidělujeme. Mnoho Designérů se zkrátka v určité rovině považuje za umělce, tečka. Role kurátora je ale opravdu něco, co by se mohlo v příštích letech změnit. Myslím si, že designéři jsou přímo velmi inteligentními lidmi a jejich přístup k řešení výstavy, instalace, projekce, nebo čehokoliv jiného může být velmi inspirativním posunem v přemýšlení o umění obecně. Naopak si také myslím, že teoretici, volní umělci (ať už to znamená cokoliv), nebo kurátoři mohou zasahovat do kompetencí, tradičně přisuzovaných designérům. Žijeme ve velkém kolotoči rolí a nevím jak Katarína nebo ty, ale já mám kolotoče docela rád.

LH
Critical Daily je participatívne vznikajúcim online blogzinom – tzn. že prispievať može ktokolvek, či už celým kritickým projektom, alebo len konkrétnou témou, myšlienkou či komentárom. Cieľová skupina sú primárne grafickí dizajnéri, venujúci sa kritickej praxi. Ako vyzerá interakcia s takýmto úzko špecifikovaným publikom – prispievajú dizajnéri so svojimi projektami?

KB
Áno, Critical Dialy je v prvom bode platforma pre kritických dizajnérov. Hovorí o tom aj dizajn projektu, ktorý nie je úplne lahko strávitelný pre bežného diváka. Chceli sme, aby slúžila okrem iného aj ako open-sourced platforma – archív nápadov na projekty a témy od dizajnérov. To znamená, že každý tam može pridať aj vlastné názory či témy aj bez projektu, a tými sa može niekto další inšpirovať. Na jednu myšlienku totiž može existovať nespočetné množstvo vizuálných riešení či projektov. Aby však archív existoval aj offline a dizajnéri sa mohli trochu interaktívne realizovať, pridali sme tam funkciu generovania zinu do PDF, ktoré sa dá tlačiť aj na bežnej laserovej tlačiarni.


MS
Částečným cílem je opravdu vytvořit skupinu pravidelně publikujících designérů, kteří nahlížejí svůj obor z kritické perspektivy a jiného úhlu pohledu.


KB
Ako však motivovať našich dizajnérov, aby tam dobrovolne vkladali príspevky? Snažíme sa na viacerých úrovniach, ale doteraz sa nám nepodarilo dosiahnuť, aby tam niekto sám od seba niečím prispieval, až na pár výnimiek.

MS
My jsme jedni z nich. (smích)


KB
No nemusíme prezrádzať všetko, Matěj! Dizajnéri sa chcú viac zaoberať svojou vlastnou praxou a udržiavať si dobrú klientelu, ktorá im zabezpečí obživu alebo kultúrno-společenskú prestíž. Tomu dávajú pochopitelne prednosť pred kritickými neziskovými projektami, ako je napríklad Critical Daily. Často si neuvedomujú, že vlastne majú vo svojom portfóliu aj kritické projekty, ktorými by mohli prispievať. Alebo že ich názory sú zaujímavé a tiež spoločensky a občiansky doležité. Navyše sa zlaknú aj toho, že je to žurnalistický projekt, v ktorom třeba aj niečo zmysluplné napísať. A dizajnéri píšu velmi neradi.


LH
Máte v pláne projekt dalej rozvíjať?


KB
Určite máme v pláne ďalej rozvíjať obsah Critical Daily, technickú stránku, ale aj tím ludí, či dalšie súvisiace produkty. Tento rok by sme chceli oslovovať dalších potenciálných blogerov, medzinárodných partnerov a skúsiť viac preskúmať medzinárodný fundraising, ktorý by zabezpečil viac financií. Našim cielom je jedného dňa vytvoriť stabilnú redakciu a mať okolo seba tím ludí, ktorí by sa tejto práci mohli venovať systematickejšie, nielen vo volnom čase.
Taktiež po technickej stránke by sme chceli vylepšiť Critical Daily mobilnú aplikáciu a lepšie ju zviditelniť.
Dlhodobo – by sme chceli rozšíriť tím. Je to však pomerne ťažké, keď musíte veľa energie vynakladať už len do vysvetlovania toho, čo je to kritická prax a prečo je doležitou súčasťou našej profesie, Matěj potvrdí. Ťažko je aj prilákať iného dizajnéra k hotovému projektu, ktorý má jasne definovaný a vytvorený koncept a vizuál.
Taktiež v dlhšom horizonte som osobne rozmýšlala aj nad novými produktami ako publikáciou, niečo ako ročenkou či výročnou správou o stave kritického dizajnu – publikáciou, ktorá by zozbierala a obsahovala nejzaujímavejšie projekty z Ciritical Daily obohatené o nejaký teoretický kontext. Teraz je na to asi eště priskoro – Cirtical Daily eště nereprezentuje reálny obraz toho, čo sa deje na Slovensku, Česku či vo svete – ja sama som tam eště nepridala všetky príspevky z mojho 5-ročného výskumu. (smích)
Okrem toho mám v pláne niekedy v najbližšej době vytvoriť z dizertačnej práce o kritickej praxi v grafickom dizajne populárnejšie orientovanú publikáciu s prístupnejším jazykom. S tým súvisí aj dávnejšie plánované publikovanie série člínkov vychádzajúcich z dizertačky v Designume.


MS
Vše podepisuji.